U Janky z Víkendového domu som obdivovala fotky s kyticou obilia a s malou dušičkou som dúfala, že sa pošťastí aj mne. Chalupu máme na juhu, polia dávno po žatve, po obilí ani chýru. Raz keď som prechádzala autom popri poľnej ceste, objavila som kúsok nezožatého, tak som si ho postrihala. Veď ako sa hovorí, "Kto sa hanbí má suché gamby".
Občas som nakukla aj k Vám na blogy, s internetovým pripojením na chalupe je to ťažká bieda, takže ospravedlňte moju absenciu komentárov. Vaše sekáčové úlovky ma však tak navnadili, že som vybehla do mesta. Všade hromada záložní, handrových obchodov, dve galantérky (v nich ani ťuk) a jeden sekáč. Zrovna mali akciu, všetko za 2 Eurá, tak som hrabala o dušu a vyhrabala som krásny šedo-modrý ľanovo-bavlnený obrus. Radosť veliká, že aj mne sa pošťastilo nájsť krásny kúsok.
Dokonca som objavila aj jedno starožitníctvo - bazár.
Do toho som sa už ale nestihla pozrieť. Z prázdnin sme si od svokrovcov doniesli hromadu sliviek a tak pečiem lekvár. Jednu várku pre deti a jednu pre veľkáčov s rumom a škoricou. Prvý raz som vyskúšala aj recept na slivkovú nutelu a je to dobrota. Už aj slivkové gule sú hotové v mrazáku, čaká ma ešte sušenie sliviek.